Štekot zúrivých psov, nekonečné kolóny, dotieraví colníci, tri krabičky ronhilliek. Vraj pušenje ubija, čakanie ubija! Tak vyzerali moje hranice. Hranice plné slobody, vzrušenia i kamiónu s chľastom a kafé. Pašovať kontraband z rozstrieľanej Juhošky do zazobaného Nemecka, to chcelo gule. Alebo byť šialeným. V Karlovači ma vždy mali za blázna, hovorili mi: Damir, ti si budala. Nemeckí colníci ma zas videli ako podozrivého, medzi sebou si šuškali : Achtung, es ist er. Niekedy si nevyberieš. S Damirom však nikto nevypečie. Ja som si vybral: dobrý chľast a dobrá káva. Pašovanie ako hobby. Dnes už hranice nie sú, vyparili sa ako alkohol z otvorenej rakije – pomaly a navždy. Konečne ma zo sna nebudí štekot nemeckých ovčiakov. Už ma zaujíma iba to, ako kvalitné kafé a mašiny prepašovať k vám domov. Nech hranicou je kvalita!

Živjeti Damir!

Dohoda s Damirom